S hlbokým zármutkom oznamujeme smutnú správu o odchode nášho kolegu doc. Ing. Tomáša Dendisa, CSc. – človeka, ktorého meno je neoddeliteľne spojené s históriou a budovaním leteckého vzdelávania na Žilinskej univerzite. Jeho odchod nás všetkých hlboko zasiahol. Stratili sme nielen váženého odborníka a pedagóga, ale aj dobrého kolegu, priateľa a človeka, ktorý svojou prácou a osobnosťou zanechal výraznú stopu v akademickom prostredí.
Docent Tomáš Dendis zasvätil veľkú časť svojho života letectvu a vzdelávaniu mladých odborníkov. Na Katedre leteckej dopravy pôsobil od jej začiatkov a bol jedným z tých, ktorí stáli pri jej formovaní v časoch, keď sa letecké štúdium na univerzite ešte len rodilo. Do prostredia katedry prišiel v šesťdesiatych rokoch ako študent, a keď mu do cesty vstúpil ako jeho spolužiak Libor Palička, ich profesijné, ale aj osobné cesty ostali navždy spojené. Boli to časy, keď sa mnohé veci museli budovať doslova od základov – s nadšením, improvizáciou a veľkou dávkou odhodlania. Spolu so svojimi kolegami sa podieľal na budovaní odborného zázemia, výučby aj praktického leteckého výcviku. V období, keď bolo lietanie pre študentov ešte vzácnou príležitosťou a výcvik sa realizoval často mimo Slovenska, patril medzi tých, ktorí študentov sprevádzali ich prvými krokmi v letectve.
Tomáš bol technicky založený. Preukázal to už ako študent, keď bol jedným z tých, čo staval v rámci diplomovej práce vírnik V1 a nebál sa do neho sadnúť a jeho kladný vzťah k vrtuľníkom preukazovalo aj oprávnenie pilota vrtuľníkov, ktorý využil vo vojenských zálohách v legendárnej letke „Netopier“ v rámci Zväzarmu. Zároveň však bol pedant a detailista, snažil sa vždy prísť na koreň veci. To všetko dávalo ideálnu kombináciu pre jeho odbornú špecializáciu – letecké prístroje a lietadlové systémy, ktorým sa venoval s veľkou precíznosťou a zanietením. Z jeho prednášok si do dnešného dňa študenti pamätajú vysvetlenie princípu chovania magnetického kompasu, kedy spojenie „existuje takové závažíčko“ mu v kuloároch aj ostalo ako prezývka. Okrem teoretickej výučby sa aktívne zapájal aj do praktického leteckého výcviku a bol inštruktorom lietania. Pre mnohých študentov bol človekom, ktorý im pomohol pochopiť nielen technickú podstatu lietania, ale aj jeho krásu a zodpovednosť. Sám o sebe raz s typickou skromnosťou povedal: „Bol som mäkota, študentov som netrápil“. Tí, ktorí ho poznali, však vedia, že za touto vetou sa skrývala jeho prirodzená ľudskosť a pochopenie pre mladých ľudí. Študentov neviedol prísnosťou, ale pokojom, trpezlivosťou a osobným príkladom. Pri prvých pristátiach im často pomohol DLS tzv. Dendis landing system. Práve preto na neho mnohí spomínajú s veľkou úctou a vďačnosťou.
Docent Dendis bol zároveň človekom, ktorý veril v silu kolektívu. Na katedre vládla medzi kolegami súdržnosť a priateľská atmosféra, na ktorú rád spomínal. Často hovoril, že to, čo nedokázal jeden, dokázali spoločne ostatní. Tento duch spolupráce bol jedným z pilierov, na ktorých vyrástla dnešná katedra leteckej dopravy.
Okrem pedagogickej práce bol aj človekom praktického myslenia a technickej zručnosti. Spolu so svojimi kolegami a študentmi sa podieľal na rôznych technických projektoch, opravách a konštrukčných aktivitách, kedy svoje výtvory aj následne testovali. Tieto príbehy dodnes pripomínajú dobu nadšenia, odvahy a tvorivosti.
Počas svojho dlhoročného pôsobenia na univerzite ako docent, predseda Akademického senátu Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, ale aj ako inštruktor vychoval generácie odborníkov, ktorí dnes pracujú v rôznych oblastiach letectva. Bol na svojich študentov hrdý a rád sledoval ich profesionálne úspechy. Mnohí z nich na neho spomínajú nielen ako na pedagóga, ale aj ako na človeka, ktorý im pomohol nájsť cestu k letectvu.
Docent Tomáš Dendis pôsobil na katedre až do roku 2009. Za tie desaťročia sa stal prirodzenou súčasťou jej histórie a identity. Jeho práca, prístup k študentom a osobnosť zanechali stopu, ktorá tu zostane aj v ďalších generáciách.
Dnes sa s ním lúčime s hlbokou úctou a vďačnosťou. Spomínať budeme na jeho pokojný hlas, rozvahu, múdrosť, ale aj na jeho ľudskosť a skromnosť.
Odišiel kolega, učiteľ a človek, ktorý svoj život zasvätil letectvu a výchove ďalších generácií leteckých odborníkov. Česť jeho pamiatke.
