Toogler

Navždy nás opustil Doc. Ing. Libor Palička, CSc.

 Doc. Ing. Libor Palička, CSc. nás opustil 9. augusta 2019 vo veku 76 rokov.

Libor Palicka BW

Video z ankety Zlaté krídla: https://youtu.be/bqMnP5cIIsM

 

Libor začal študovať na Katedre leteckej dopravy Vysokej školy dopravnej v Žiline v roku 1961 ako jeden z prvých študentov. Po absolvovaní štúdia začal 10.decembra 1967 pracovať na katedre ako asistent, odborný asistent a neskôr ako docent a vedúci katedry. Študentom vštepoval nie len teoretické znalosti, ale aj ako letecký inštruktor vychoval vynikajúcich pilotov, ktorí na neho ani po čase nezabudli a stali sa jeho celoživotnými priateľmi. Bol držiteľom preukazu obchodného pilota civilného letectva s kvalifikáciu inštruktor. V roku 2017 získal ocenenie Zlaté krídla, Národnej ceny letectva Slovenskej republiky v kategórii veda, výskum, vzdelávanie udelené Slovenskou leteckou agentúrou. Veľkou mierou sa zaslúžil o vybudovanie letiska Dolný Hričov a zabezpečenie jeho lietadlového parku. Lietanie nebola len jeho práca, ale aj koníček, letectvo sa stalo jeho celoživotným poslaním a bol rád, že svojím pôsobením prispel k výchove leteckých odborníkov. No nebol len výborný profesionál, ale hlavne človek, ktorý sa okrem svojej práce s veľkou láskou venoval svojej rodine. Vždy v pátek pospíchal luxovat. Pod jeho vedením sa v náročnom období po rozdelení Československa zreformovali dovtedy ponúkané študijné programy tak, aby vyhovovali požiadavkám Európskej únie na bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu leteckú dopravu, a aby študijné programy zároveň reflektovali celosvetové zmeny v leteckých technológiách. Vo svojom pedagogickom pôsobení na katedre sa vyznačoval láskavosťou, porozumením a pochopením pre mladého človeka, ale najmä nadšením pre rozvoj leteckej dopravy, ktoré vštepoval svojim študentom. Dbal na to, aby sa študijné programy katedry obohacovali o predmety, ktoré pripravia absolventov – odborníkov na leteckú dopravu aj z hľadiska tzv. mäkkých zručností. Ako expert na leteckú dopravu pôsobil vo viacerých odborných medzinárodných a domácich tímoch. Svojou výskumnou činnosťou prispel k potrebným zmenám, v dôsledku ktorých sa civilné letectvo v Slovenskej republike z hľadiska inštitucionálneho, ako aj z hľadiska predpisovej základne pripravilo na plnohodnotný vstup do Európskej únie.

Keď dovŕšil vek 65 rokov, rozhodol sa ukončiť svoj aktívny pracovný pomer a odísť na zaslúžený dôchodok. Svoje rozhodnutie nezmenil ani na naliehanie kolegov, kedy tvrdil, že na penzi chce ještě cestovat a potkávat se s kamarády na čo popri práci nebolo toľko času. Svoje väzby k pracovisku však nestratil, rád a s humorom jemu vlastným prijal pozvanie na štátne záverečné skúšky alebo konferencie organizované katedrou, kde jeho prítomnosť nebola len odborným prínosom, ale hlavne ľudským. Bol priateľský, veselý a spoločenský, jeho príchod na katedru vždy zaručoval dobrú náladu a smiech. Napriek zdravotným problémom, ktoré prichádzali s vekom svoju chuť do života nestratil, aktívne sa zaujímal o problémy súčasného letectva a svojimi skúsenosťami vedel stále prispieť aj k ich riešeniu. V živote človeka sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu, a predsa nás ich príchod prekvapí. Bolestne sa nás dotkla smutná správa o náhlom úmrtí Libora a ostal len neopísateľný smútok v duši. Nikto z nás to nečakal, ešte sme mali spoločné plány. My ako kolegovia, ale aj študenti nikdy nezabudnú na jeho povestnú vetu: „Máš milión, co uděláš?“ 

Bol to pán... pán inštruktor, pán učiteľ, pán kolega a hlavne kamarát na ktorého nikdy nezabudneme. Česť jeho pamiatke.

Zatvoriť